Neviditeľná

To bol deň. Nad ránom pohotovosť s mladším synom s "krásnym" záchvatom laryngitídy. Ráno práca. O jedenástej návšteva lekára s dieťaťom "trošku sa nainhalovať". O dvanástej vyzdvihnúť staršie dieťa z generálky. O jednej slávnosť ku Dňu matiek v škôlke. Áno, aj s laryngitídou. O tretej doma, choré dieťa nie a nie sa ukľudniť. O štvrtej cirkus cirkusov, zdravé dieťa si nechce robiť úlohy. O piatej konečne začínam variť. O siedmej sú deti najedené. O ôsmej prichádza pán domu a je hladný. O deviatej deti do postele s umytými zubami, ale bez pyžám. Ďalší cirkus nezvládam, tak radšej ustupujem. O pol desiatej: mami, ja som smädný, ja som hladný, cikať, kakať, bolí, pichá, nemám svetielko, kde je macík. O pol jedenástej konečne kľud. Pohár vína a preberám sa v kresle s ukrutnou bolesťou v krku. O jednej usínam v posteli... Milujem svoju posteľ a tú chvíľu, keď spolu splynieme. Objímam paplón a spokojná zaspávam. Bol to pekný deň.