Neviditeľná

Stretla som sa s ľuďmi, o akých sa mi už ani nesnívalo. Dávno som mala ten pocit bezprostrednosti a čestnosti ako v tejto spoločnosti. Ľudia neskutočne pestrej škály, či z vekového, národnostného, vzdelanostného, sociálneho hľadiska... Z každého viac či menej žiarila srdečnosť, dobroprajnosť, pozitívne naladenie. Chvíľami som mala až nepríjemný pocit, akoby som sa ocitla v nejakej sekte. Je skutočne na zváženie, či je tento pocit normálny? Prečo, keď sa stretneme s príjemnými a spokojnými ľuďmi, ktorí sú navyše aj milí a bezprostrední, zostaneme až zaskočení? Sme už takí "degenerovaní", že pozitívne prejavy cudzích ľudí sú nám neuveriteľné? Kde je stará dobrý slovenská srdečnosť pečatená "chlebom a soľou"? Je chyba v jednotlivcovi alebo je skazená celá spoločnosť? Všetkým z nás by bolo vhodné nastaviť pravdovravné zrkadlo Snehulienkinej macochy... Každému z nás...