Neviditeľná

Z M E N A... Prešli tri dni a vydržala som dva. Po večernom šaláte som zožrala chlebík s nutellou.. Po pätnástich minútach s chlapcami pri legu sa mi objavil v ruke časopis... Fúúúúú... Mierne som zo seba sklamaná... Ale čo to trepem! Nie som sklamaná, Koniec koncov som neočakávala nič iné. Vedela som, že to znova vzdám. Ako sa donútiť k zmene? Zakaždým si poviem, že teraz to naozaj chcem. Klamem sama seba. Vlastne sa zmeniť nechcem. Alebo chcem, ale nechcem pre to urobiť nič. Dávam si priveľa cieľov? Očakávam viac než dokážem? Som lenivá či len pohodlná? Pomohlo by sľúbiť niečo nie sebe ale niekomu na kom mi záleží? Vlastne na koho mienke mi skutočne záleží? Kiežby mi niekto odpovedal... Dnes som predsa len spravila aj krok vpred. Prihlásila som sa do kurzu manažérstva vzdelávania dospelých... Skutočne som poslala prihlášku aj so všetkými náležitosťami... Možno je to práve tá omrvinka, za ktorú môžem byť dnes na seba hrdá...